Jdi na obsah Jdi na menu
 

anya03.jpgMeno: Anya Barbr Mellys
Rodina:
mama: Lusa Anya Delwechi Mellys,
otec: Franko Delwechi Mellys
sestra: Axela De Elise Du Verden- Delwechi Mellys
/skutočná postava/

Životopis:

Poznáte to. Bol úplne obyčajný deň s každodenným pre aj proti. Tráva bola zelená, vzduch sa dal dýchať, ba dokonca nelietali ani traktory (samozrejme nerátajúc pokusy pár podgurážených čarodejov).

Dieťatko tíško zamrnčalo a opäť sa pokojne uvelebilo v matkinom náručí. Lusa šťastne pobozkala svoju práve narodenú dcérku ignorujúc akúkoľvek únavu. Bolo to jej v poradí už druhé dieťa a ako dal boh, bolo to dievča. Ešte viac si k sebe pritúlila bábätko.
Ozvalo sa tiché zaklopanie na veľké kamenné dvere a stará elfka stojaca pri nich otvorila. Dnu vošiel vysoký urastený muž a spolu s ním nizučké, ledva päťročné dievčatko, no s neuveriteľne veľkým, zvedavým hnedým kukučom..
Obaja pristúpili bližšie k posteli. Frank sa zohol a pobozkal manželku na čelo.
„Chlapec?“
Lus sa odrazu bála odpovedať. Poznala svojho muža, a tak bolo prirodzené, že v nej vzrástli isté obavy. Pritisla si dieťatko tesnejšie k hrudi.
„Nie,“ šepla.
Nastalo chvíľkové ticho a Lus s obavami zaťala zuby, zrazu cítila, že sa jej do očí rinú slzy, neúspešne sa pokúšala ich zastaviť. No nemusela sa báť. Frank ju s vďačnosťou ešte raz pobozkal a prstami pohladilo po líci .
„To nič...je to v poriadku,“ zohol sa a s tichou otázkou či smie si vzal malinký batôžtek do svojej pevnej náruče. Dieťatko sa pomrvilo a spokojne spalo ďalej. „Moja Dcéra,“ povedal s pýchou v hlase „Anyanka po svojej matke Barbr po mojej matke Mellys po našom rode“, s uspokojením vrátil batôžtek jeho stvoriteľke a odkráčal z miestnosti.

Neviem, ťažko povedať. Na svoje detstvo sa veľmi nepamätám, čo je však prirodzené, keďže nie každé dieťa si pamätá, ako sa predieralo delohou... ale čo si pamätám a čím som si istá je fakt, že som mala živé a šťavnaté detstvo. Určite som si doudierala kolená, nenechávala som si rásť dlhé vlasy a i z matkinho rozprávania viem, že ak sa v našom údolí našla čo i len jediná mláka, tak ja som bola tá prvá, ktorá ju našla a odtestovala jej kvalitu. Videl vo mne môj otec svojho nikdy nenarodeného syna? Občas som mala ten pocit, veď sa na mňa pozeral s takou neskrývanou pýchou a ja... bola som na to hrdá, chcela som byť všetkým, čím chcel on, aby som bola. A to ho tešilo. Veľmi.

Rodina sa jedného dňa rozhodla, že je čas na to, aby som išla na čarodejnícku školu. Môj otec veril, že som bola jedným z tých stvorení, ktoré sú prirodzeným talentom, ktorý bol zatiaľ neobjavený. On mi tak veľmi veril a ja som nemohla dopustiť, aby zistil, že som len jedným z tých normálnych čarodejníckych elfých detí bez vyššieho talentu. Lebo ma ľúbil a veril mi.

Netušila som, kam som sa dostala, prečo z akého dôvodu, no vedela som, že tu musím ostať, aby som potešila otca. Silného a mužného vodcu a strážcu doliny v lesoch Elesmée. Chcela som sa mu podobať.

Prvé dva roky na Aldarione boli pre mňa ťažké. Zvykala som si na nové prostredie a snažila som sa zbaviť pýchy a hrdosti, ku ktorej ma viedol môj otec. Až vtedy som totiž získala prvých priateľov i priateľa na celý život, lietajúcu mačku Ferdynanta, ktorý so mnou (pre mňa z neznámeho dôvodu) zotrval do teraz.

No pravda je tiež tá, že som si nikdy neuvedomila, aká som a i keď som bola občas povrchná a až príliš dokonalá, zrejme som sa tak len snažila zakryť niekoho citlivého a nechápajúceho svet okolo seba, niekoho zmeteného zo všetkého, čoho je súčasťou.

Potom prišlo nové obdobie. Stala som sa profesorkou....a žurnalistkou (z čoho som sa veľmi tešila :), sudkyňou a pracovala som aj na MM. A i keď to nerada priznávam, nabrala som si na plecia viac, ako som dokázala uniesť. Čo ma však prekvapilo ešte väčšmi, ako táto skutočnosť, ktorú som si pomaly uvedomovala bol fakt, že na Aldarion prišla aj moja sestra. Z počiatku som nevedela, prečo tu je, ale neskôr som pochopila. Vojna. Nezúrila práve v časti lesov, ktoré patrili mojim rodičom, ale ich povinnosťou bolo pomôcť a ja som sa tomu nemohla len tak prizerať...i keď treba priznať, že som si na to nevybrala práve najvhodnejšie obdobie na odchod, keďže v mojej učebni akurát dochádzalo ku kontrole na podnet ministerstva. No nemala som čas na zbytočné opletačky, a tak som bez akéhokoľvek vysvetlenia či rozlúčky opustila Aldarion.

Doma potrebovali každú pomocnú ruku a ja som bola rada, že som sa aspoň raz rozhodla správne. Zo začiatku bolo naše údolie základným skladom, kam dovážali všetkých ranených, a tak mi poslúžili skúsenosti, ktoré som nadobudla na rôznych užitočných hodinách na Aldarione, čomu som doteraz rada a raz sa musím poďakovať daným profesorkám.

Neskôr sa údolie zmenilo na útočisko žien s deťmi. A vtedy prišiel môj čas.

Deti bolo treba učiť, keďže nemali príležitosť dochádzať do škôl mimo údolia. SOZT (starostlivosti o zázračné tvory) sa však venovala moja matka, a tak som si musela vybrať predmet, v ktorom som bola absolútne neskúsená a bol pre mňa novým už len preto, že keď som bola študentkou, tento predmet sa ani len nevyučoval, no moja najlepšia priateľka ešte zo študentských čias ma občas pri šálke dobrého bylinkového čaju odhalila základy tejto zvláštnej a trochu i nebezpečnej mágie, akou je veštenie.

A takto ubiehal čas i roky. A nakoniec sa predsa len ukázalo, že všetko to úsilie a obety statočných mužov neboli zbytočné, pretože výboje skončili a uzavrela sa i ďalšia kapitola našich životov.

Sedela som na hojdačke a nepokojne sa odrážala nohami. Bolo pekné teplé popoludnie, no ja som mala na sebe i tak dlhý čierny sveter. Vlasy mi voľne padali na plecia a bezcieľne som sledovala zapadajúce slnko, akoby som dúfala, že mi ukáže správny smer. Zrazu moja široká hojdačka akosi oťažela. Prekvapene som otočila hlavu. Sedel vedľa mňa môj otec. „Už si sa rozhodla?“, nevedela som či to bola otázka. Ponorila som sa hlbšie do hojdačky a nesúhlasne som pokrútila hlavou. „Bojím sa vlastného rozhodnutia“, šepla som. Otcovi sa prehĺbila vráska na čele. „Tak to potom niesi tá Anya, ktorú som vychoval, tá sa nikdy nebála“, zacítila som v jeho pohľade nádych nostalgie. „Tak to som bola potom skutočne hlúpa“, zaškerila som sa „Vieš ocko naše rozhodnutia sú už priveľmi dôležité na to, aby sme...“, vzdychla som „ja...nechcem ťa raniť“, vyšla som s pravdou von. Vedela som, že som ho prekvapila, prekvapilo ho moje zmýšľanie, moje úvahy...zľakol sa toho, čo vychoval?...sklamala som ho? Odrazu mi stisol plecia a pozeral sa do rovno do mojich očí. „Anya“, šepol „ si moja dcéra, no teraz, keď ti hľadím do tvojich očí, už ju nespoznávam. Už nevidím to veselé dievčatko, ktoré som poslal do školy. Teraz tu pri mne sedí nový plnohodnotný človek. Dospela si. A ak som mal akékoľvek pochybnosti, tak teraz sú preč, pretože predo mnou stojí nová a plnohodnotná osoba. Akou si. Viem, že sa o seba dokážeš postarať. Si pripravená vrátiť sa.“

A tak som späť. Vrátila som sa, ale nie preto, že mi to schválil môj otec, ale preto, že som chcela ja sama.

Ešte síce neviem, čo tu budem robiť i keď by som rada opäť vyučovala, ale čas všetko ukáže a ja sa už teším, aké ďalšie zážitky na Aldarione prežijem.


Fotoalbum

anya01.jpg

anya02.jpg





Schopnosti z vyučovania

ELEMENTÁRNA MÁGIA
voda.jpg
Študentka ovláda elementárnu mágiu vody

ELEMENTÁRNA MÁGIA
oheň.jpg
Študentka ovláda elementárnu mágiu ohňa



ELEMENTÁRNA MÁGIA
zem.jpg
Študentka dokonale ovláda elementárnu mágiu zeme
Jej spriazneným živlom je práve zem



OPČM
patronus.jpg
Študentka dokáže použiť kúzlo Expecto patronum
Jej patronus má podobu tigra


OKLUMENCIA
telepatia.jpg
Študentka ovláda dorozumievanie telepatiou


ČAROVANIE
neverbalnamagia.jpg
Študentka dokonale ovláda neverbálnu mágiu


ELIXÍRY
veritaserum2.jpg
Študentka dokáže pripraviť elixír pravdy Veritaserum


ELIXÍRY
felixfelicis.jpg
Študentka dokáže pripraviť elixír tekutého šťastia Felix Felicis


OKLUMENCIA
vzduch.jpg
Študentka si dokonale dokáže uzavrieť svoju myseľ



Inventár

ANYIN PRÚTIK
73fc579f19_75475194_o2.jpg
Popis: Tento prútik je z kvalitného a pevného bazového dreva, sú na ňom rôzne zaguľatené drevené prieduchya je príjemný na držanie. Meria 26 centimetrov, je neohybný, jeho vnútro tvorí vlas z chvosta testrala pričom prútik i testrala pripomína.


ČASOVRAT
časovrat.jpg
Popis: Pomáha človeku vrátiť sa späť v čase, aby mohol opraviť niečo čo pokazil, alebo aby mohol 'stihnúť viac ako sám dokáže'.

Používajte ho s rozumom, lebo mnohí oň už vďaka tejto vecičke prišli
prof. Lucien Eldar


ALASTOROV MEDAILÓN
studentroka.jpg
Popis: Tento medailón je starší ako tisíc rokov, kedysi patril Alastorovi Darionovi. Dnes v sebe skrýva veľkú moc, no nik nevie akú.


Anya sa stala študentkou roka Apríl 2011


TERATH
absolvent-terath.jpg
Popis: Je to najstarší prsteň, aký sa kedy na Aldarione našiel. Nevedno, kto ho vlastnil, ale vieme, že na čarodejníkovi, ktorý ho nosí vyzdvihne jeho jednu vlastnosť, ktorá v ňom prevažuje.

Anya úspešne ukončila štúdium na Aldarione v školskom roku Apríl 2011 vo fakulte Terath


ELIIN MEDAILÓN
turquoise_green_2_necklace.jpg
Popis: Medailón má už pár dobrých storočí za sebou, a vekom sa mu pridala schopnosť. Vždy zistí kedy jeho majiteľovi klamú, zablikne žiarivo červenou farbou.

Keďže si ten svoj stratila vtedy pri jazierku, posielam ti ja ako náhradu tento medailónik Veľmi si ma zaskočila tým svojim darom, ale potešila. Ako "odvetu" ti posielam ja tento. Si tá najúžastnejšia "profka" na Aldarione a som strašne rada že sme sa stretli.
Rosalinda Brown


NEZABUDAL
nezabudal.jpg
Popis: Nezabudal pomôže svojmu majiteľovi k tomu, aby nezabudol na niečo dôležité.

Tak sestrička, darujem ti Nezabudla aby si na mňa nikdy nezabudla,nezabudni si plniť povinosti. (smiech)
Axela De Elise Du Verden


FERDYNANT
fly_kitty_by_odadjian.jpg
Popis: Farbu srsti a krídel mení podľa nálady, v prípade núdze mení aj tvar tela. Dokáže rozprávať no nemá až tak dobre vyvinutý sluch, takže pritom kričí. Je veľmi prítulný a bojí sa mačiek. Na labkách má 13 pazúrov. Veľké žlté oči mu stále svietia a skvelo vidí aj v tme. Má malý chvostík, ktorý dokáže využívať rovnako ako opice ako ďalšiu končatinu. Je inteligentný ako čarodejníci a dokáže chŕliť malé množstvo ohňa. Jeho druh je odolný voči čarom a sám mágiu neovláda. Zdržiavajú sa pri jazerách, kde sa živia šťavou z brezy. Sú veľkí ako mačiatka a dožívajú sa až 500 rokov. Ak sa však rozhodnú žiť s čarodejníkom nemusia sa tohto veku dožiť, pretože puto je tak silné, že zomrú spolu s ním.


VIANOČNÝ PUNČ
vianocny-punc.jpg
Treskúca zima, štipľavý mráz...
snehová lavína či studený dážď...?
Ty kúzelný punč však pri sebe máš...
s ním zimu, čo panuje ľahko zdoláš...

Popis: Len pár kvapiek stačí na to, aby vás náš vianočný punč zahrial až na niekoľko hodín, počas ktorých si môžete bezstarostne užívať dlhé vianočné nákupy, či prechádzky bez toho, aby vás drkotalo od zimy.

Pre mojich kolegov vždy len to najlepšie.
k Vianociam 2012 od Joanne Bloubory


ELFSKÝ ŠPERK
elfsky-sperk.jpg
Popis: Stará mocná čelenka, ktorej moc podráždi zmysli, pošteklí fantáziu, vykúzli predstavy a nápady najsilnejšieho kalibru. S čelenkou snov môžeš relaxovať pri snoch, pracovať pri nabudenej mysli či len tak ju nosiť na podtrhnutie tvojej krásy.

Pre tú, ktorá rada sníva od Joanne Bloubory
k Vianociam 2012


STROMČEKY S PREKVAPENÍM
stromceky-s-prekvapenim.jpg
Popis: Rafinovaná kombinácia sladkostí z tradičnej ponuky. Nájdete tu šikovne zamaskované cukríky so zvukovými efektmi, ostré čertíky, vybuchujúce bonbóny, no i neškodný citrónový drops, či bucľaté čokoguľky. Trúfnete si pustiť sa do týchto nevypočítateľných sladkých vianočných stromčekov..?

 Zatiaľ som nemala veľkú šancu Vás spoznať,
takže neviem, čo také Vám darovať. Snáď
poteší malá sladkosť.
Veselé Vianoce praje Elizabeth Brooklyn
k Vianociam 2012 


POŠTÁRIK
postarik.jpg
Popis: Tieto jedinečné sovičky boli inšpirované jedným muklovským vynálezom, ktorý dokáže nahrať váš hlas a opakovane ho prehrávať. Stačí, ak stlačíte zobáčik a poviete zopár slov. Sovička ich zachytí a po ďalšom stlačení znova prehrá. Môžete ich vymazávať a znova nahrávať koľko len chcete. Odkazy však nie sú to jediné, čo od nej dostanete. Naplnili sme ju množstvom tých najrôznejších cukríkov z našej tradičnej ponuky. Nedá vám ich však dobrovoľne! Najprv ju musíte poriadne poštekliť za uškami. Ak sa vám to podarí a sovička sa začne smiať, otvorí zobáčik a vy sa môžete tešiť na cukrík, ktorý vám z neho vypadne.
z Cukroviniek del Charbé Daret


Nahrala som Vám tam zopár vtipov a taktiež najnovšie klebety, ktoré som sa dopočula. 
Čo iné by už len niekoho ako mňa napadlo? :D 
Želám krásneho Valentína milá kolegyňa.
Liliana Zaret 



BONBONIERA S NEUBÚDAJÚCIM OBSAHOM
bonboniera.jpg
Popis: Každý z nás pozná ten pocit "úzkosti" keď sa zahľadíme na maškrtu, ktorá pomaly ale isto mizne zo stola preč. No táto ojedinelá dobrota z Cukroviniek del Charbé Daret Vás nikdy nesklame, pretože jej obsah je nevyčerpateľný.

Valentínka mojej najsladšej.
Ashton