Jdi na obsah Jdi na menu
 

Pravda
Jane Maw©


Pravda - ten desivý kostlivec noc čo noc
prichádza a má veľký hlad,
drží vo svojich kostnatých rukách moc,
a do vnútra mojich kostí sa zakráda chlad.
 

Zdvihnem ruku - chcem proti nej bojovať!
No jeden ostrý pohľad a ruka mi klesne.
Buráca vo mne nenávisť, mám chuť kričať,
ale počujem vlastný, a predsa len cudzí hlas, ako hlesne:
"Čo chceš, a prečo tu stojíš? Veď ležím v mukách!
Ukonči to - to rozhodnutie je v tvojich rukách!
Som tu ako nahý, zúbožený človek v zime,
čo bez trocha tepla a pohodlia neprežije."
 

Únava a zloba sa harašia a bijú
v mojej deravej, utrápenej duše,
pocity ktoré bez prestania lejú
jed, boľavý ako výstrel z kuše.
A kostlivec stojí, mlčky na mňa hľadí,
upiera na mňa svoj pohľad zvedavý.
Ja teda pootvorím popraskané pery,
z ktorých sa lejú slová pravdy.
 

"Prijímam!" rozhodím rukami.
"Prijímam tú nepeknú pravdu,
aj napriek bolestivými údermi
ktoré mi dopadajú na hlavu!
Budem pokorná a počkám, kým sa to skončí,
kým sa nezabudne, kým sa to nezahojí!
Neurobím ani krok, kým nebude svietiť zelená,
počkám, kým sa cesta opraví, a bude voľná!
 

Viem, čo všetko mi urobili,
no ja im odpúšťam!
Viem, že ma rozbili na kusy, zničili,
ale neklesnem na kolená kvôli spomienkam!
Počkaj, prosím, aspoň ešte chvíľu,
kým sa spustia električky
a prejdú jednu míľu,
potom prijmem všetky fakty!"
 

Kostlivec je očividne spokojný,
že takto som mu odpovedala,
a svitá ďalší deň chladný.
A ako sa spustia električky,
a v meste sa ruch spustí,
uvedomujem si že môj život
bol len stráta ilúzií.