Jdi na obsah Jdi na menu
 

Alchýmia

Pôvodne vznikla v starej Číne a v Alexandrijských novo platónskych školách. Termín "Alchýmia" je odvodená zo starého mena pre Egypt, Khem, znamenajúceho "čierna zem". Alchýmia je teda "umenie čiernej zeme".
Alchymisti vždy mali dva ciele :
- jeden- premeniť obecný kov na zlato (alebo sa zdalo že o to sa snažia);
- druhý- nájsť elixír života. To viedlo k dvom druhom alchymistov : Pragmanisti roky pracovali v laboratóriách a vytvárali základy modernej chémie, čo sa im však podarilo; pokiaľ teoretisti, ktorým v 16 storočí Paracelsus pohŕdal kvôli tomu, že nosili "vo svojich hlavách zlaté hory, namiesto toho aby dali ruky do ohňa", rozmýšľali nad tým ako nájsť magickú transformovaciu prísadu "Kameň mudrcov". Symbolická dymová clona a utajenie, ktorú si alchymisti obklopili okolo seba (aby ostali nažive) nám dnes neusnadňuje prísť na to čo vlastne alchymisti robili.

Boli všetci šarlatáni? Pravadaže do 16 storočia mnohí z nich prehlasovali, že dokážu použiť božské umenie, ktoré založil legendárny Hermes Trismegistus - ale ich grécko-rímsky predkovia sa pôvodne sústredili iba na napodobenie zlata. To robili výrobou žltej zliatiny z obecných kovov, použitím nečistého zlata alebo zfarbením kovov a zliatin. že táto technológia bola na vysokej úrovni je jasné z egyptských návodov na farbenie skla a glazurovanej keramiky. Avšak sen o výrobe pravého zlata z obecného kovu bol stále lákavý a prvý známy autor, ktorý písal o chémii, Zosimos (žil v treťom storočí nášho letopočtu), sen o premene kovu na zlato považoval za uskutočniteľný. Práve tento sen bol podnetom pre objavenie prvotnej hmoty, ktorá mala byť základom fyzickej hmoty. Zdá sa, že to právom doviedlo Grékov k názoru o základnéj častici v prírode.
Počas "Temného stredoveku" vyvinuli Arabi praktickú alchýmiu. Geber (8 storočie) vyvinul proces destilácie, sublimácie a kalcinácie.
Hovoril, že alchymistov hlavné prednosti by mali byť trpezlivosť a vytrvalosť, avšak tiež zachovávať mýtus, že kľúč k transmutácii (premene) spočíva v kombinácii ortute a síry. Takáto kombinácia nikdy neviedla ku zlatu, ale rozvila sa myšlienka, že je treba specifické esencie síry a ortuti. Tak sa vyvinula mystifikácia, ktorá bola neskôr podporovaná "objavením" diel pripisovaných legendárnemu Hermovi Trismegistovi.
Hermes Trismegistus je prvý krát na Západe uvedený v diele DE MINERALIBUS, pojednávanie, ktoré sa pripisuje Albertovi Magnusovi (1206-80), ktorý spolu s Ramonom Lullom (1235-1315) a Rogerom Baconom (1214-94) dominovali okultnému mysleniu trinásteho storočia. Legenda o Hermovi bola odštartovaná o storočie neskôr, keď Ficino preložil staré spisy (Pimander a Asclepius) a prehlásil, že ich autorom je Hermes. Tu možno nastáva okamih, keď sa alchýmia stala transcendentálna.
Frances Zates ukazuje, že európska alchýmia sa vyvinula zo starých mystérijných (záhadných) učení prevzatých gnostiky v dobe ranného kresťanstva. Avšak Ficino aj ostatný verili, že tieto texty napísal Hermes, egyptský mudrc, ktorý žil tri generácie po Mojžíšovi. Toto obdobie nemá hodnoverné historické a vedecké znalosti. Mystické odvolávanie sa na stratený Zlatý vek bolo rovnako tak presvedčivé ako názor, že zlato sa môže vytvoriť z olova. Tak kedy začala mystika, ktorá trvala až do 17 storočia, keď muži ako Robert Boyle v diele The Sceptical Chemist (1661) (Skeptický chemik) spôsobili v tomto alchymistickom sne veľké diery. Jedinou obranou v stále bezohľadnejšom svete potom bolo to, že alchýmia vlastne nepojednávala o premene fyzikálnej hmoty, ale o duši alchymistov. Bolo známe, že alchymisti vyvinuli laboratórne zariadenie a techniku, čo bolo pripojené k celkovým výsledkom vedeckého poznania. To je teda jeden pohľad na alchýmiu ten druhý je :
Populárna alchýmia (veľké dielo) sa sústreďuje na premenu olova na zlato. To však vyžaduje, aby alchymista zmenil svoje vlastné vedomie. Tvrdou sebadisciplýnou, snami a víziami sa má alchymista snažiť vytvoriť v sebe samom "kameň mudrcov", prostredníctvom ktorého sa uskutoční premena. Alchymisti predpokládali univerzálnu jednotu prvotnej hmoty, čo znamenalo, že Veľké dielo znižovalo zosobnené ja ("kovu") na onu prvotnú substanciu a potom spätne prebudovalo zosobnené ja na akýkoľvek požadovaný prvok. Začínalo sa na jar, proces zahrňoval pulverizovanie vybranej prvotnej hmoty a jej zahrievanie v hermetickej nádobe (tz. nech slnko zahreje zem, nech inšpirácia zahreje a zúrodní dušu).
Väčšina popisov tohoto procesu je nejasná, slová symbolický a fyzikálny su pokladané za jedno. V starých textoch sú slnko (síra) a mesiac (ortuť) predstavované ako kráľ a kráľovna ležiaci spolu v kvapaline. V očistnom teple sa chymicky zlučujú do hermafrodickej podoby. Nové stvorenie (idea:telo) sa prostredníctvom tepla ukáže ako bielosť - albedo : "Biely kameň". Po rokoch, keď bola dosiahnutá duševná a telesná kontrola, je možná psychokinetická premena hmoty.
Je to pravdepodobné? Prírodná premena sa vyskytuje neustále ako u rozpadu rádioaktívnych prvkov na olovo. Bombardovaním prvkov neutrónov môžu fyzici (za veľkého úsilia) premeniť jeden prvok na druhý. Ale čo alchymistické tvrdenia?


Helvetius, fyzik 17 storočia, fyzik princa Oranžského a predovšetkým skeptik, opisuje (v diele Of a Transmutation [O premene]), ako mu nejaký cudzinec ukázal 3 kúsky sírou zafarbeného kameňa a vyhlásil, že je to bájny Kameň mudrcov. Helvetius jeden fragment ukradol a spolu so 6 gramamy starého olova zahrial v nádobke. To čo vzniklo prehlásil zlatník za čisté zlato. Filozof Spinóza skúmal túto ojedinelú událosť a preveroval skutočnosť premeny. Je známe že helvetius bol mimo podozrenia z podvodu. Pokiaľ podvádzal, nikto nevie ako.
Roku 1782 pozval James Price do svojho domu v Surrey skupinku významných mužov. Vydeli ho, ako premenil ortuť na striebro tak, že ju zahrieval so strieborným práškom; a keď zahrieval ortuť s červeným práškom, vzniklo zlato. Keď Prica nútili aby vyrobil viac daného prášku, povedal, že by to mohlo uškodiť jeho zdraviu. Price bol pod tlakom diskusií o výsledku pokusu a nakoniec spáchal sebevraždu pred troma členmi kráľovskej spoločnosti, ktorý boli vyslaný, aby preštudovali jeho tvrdenia. Price vypil cyankáli.

Prečo? Pretože bol šarlatán? Alebo preto, že bol vyčerpaný? Škótsky alchymista Alexander Seton, žijúci v 17. storočí, cestoval po Európe s citrónovo žltým práškom, z ktorého i iný alchymisti vyrábali pred svedkami zlato. Keď bol požiadaný o vydanie tajomstva prášku Saským pánom odmietol. Bol uväznený a mučený. Akýsi študent menom Sendigovius mu pomohol utiecť. Keď skoro na to Senton zomrel, získal študent zvyšok prášku - ale nie tajomstvo. Vo svojom Dictionary of Occultism (Slovník okultizmu) Lewis Spence uvádza, že Senton odmietol vyzradiť tajomstvo, pretože "bolo nemožné, aby on, ako odborník, odhalil cenu hrôzy zháňaného tajomstva". Opäť sa teda ponúka verzia, že takáto premena je uskutočňovaná magickými, nie chemickými prostriedkami. - tzn.- vzájomnou interakciou prvotnej hmoty adeptovej vlastnej vôle a predstavivosti.
Aký je to druh interakcie? Roku 1850 vydala Mary Anne South knihu A Suggestive Enqury into the Hermetic Mystery With a Dissertation on the More Celebrated of the Alchemical Philosophers (Podnetné skúmanie alchymistických záhad s pojednávaním o slávnejších alchymistických fylozofoch). Spolu so svojim otcom Thomasom študovala Mary Anne staré mysteriózne náboženstvo a alchýmiu a došli k záveru, že mysteriózny znalci často využívajú hypnotického tranzu. Keď Thomas prečítal zmienenú knihu, spálil všetky výtlačky, ktoré našiel. Skoro na to Thomas zomrel a Mary Anne sa vôbec nepokúsila o znovuvydanie knihy. Neskôr okultista A. E. Waite poprel, že by zmienená kniha obsahovala akékoľvek prvky hypnotického stavu a prijal tvrdenie Mary Anne, že alchymistický proces je tajná metóda sebepoznania, ktorého sférou bytia následuje duša, čo znamenalo, že alchymistické hľadanie je čisto psychologické a metaforické.
Prečo sa potom Thomas pokúsil odstrániť onú knihu? Čoho sa bál? Roku 1936 došiel Izraelita Regardie k záveru, že tajomstvo, ktoré Anne a Thomas objavili - staré alchymistické tajomstvo, vychádzalo z hypnotického stavu, v ktorom alchymista je schopný prijímať "demiurgické" sily a priamo ovlyvňovať hmotu. Podstata procesu je psychická nie chemická. Neskôr básnik Kenneth Rexroth vyhlásil, že "zakázané tajomstvo" je sexuálne tajomstvo. Predstavil dielo Thomasa Vaughana, alchymisti 17. storočia, a poukázal na to, že hinduistický prívrženci tantry používajú jógu kundalini k tomu, aby sexuálna energia stúpala po mieche do mozgu a vytvárala tak osvietenie. Pokiaľ sa táto činnosť nekontrolovala (má na mysli formu alchýmie v Číne), môže spôsobiť šialenstvo alebo vážne choroby. (Spomeň si na osud Jamesa Price a jeho strach o zdravie). Rexroth hovorí, že Vaughan bol blízko k tomu pripustiť podobné praktiky na Západe. Colin Wilson sa ztotožňuje s pasážou z Vaughnovho diela Aula Lucis (House of light [Dom svetla]) v ktorej autor píše, že "nádoba prírody", v ktorej sa operácie konajú, je "mesačná substancia... do ktorej musíte umiestniť univerzálne spermie akonáhle sa objavia mimo telo". Je toto iba metaforický jazyk?
Ak skutočne energia alchymistického vedomia vavolávania zahŕňa sexuálny styk (kráľ a kráľovna v tekutine) či inú analogickú sexuálnu akciu, ťažko nás prekvapí, že Thomas South a mnoho alchymistov pred ním mali strach tieto myšlienky pripustiť.